Krav Maga je izraelské bojové umenie, alebo skôr sebaobranný systém, ktorý založil koncom druhej svetovej vojny Imrich "Imi" Lichtenfeld. Lichtenfeld sa narodil v Budapešti, ale detstvo prežil v Bratislave. Keďže bol žid, tak pred koncom vojny emigroval do Izraela a tam založil bojový systém, ktorý mal slúžiť na obranu pred nacistami. Vybral najlepšie techniky z bojových umení ako judo, karate alebo box a zjednodušil ich tak, aby sa dali použiť na sebaobranu v reálnych situáciach. Ich účelom bolo rýchlo a jednoducho zneškodniť protivníka. Tento systém nazval Krav Maga, čo po hebrejsky znamená "boj zblízka". Krav Maga sa vyznačuje hlavne údermi a kopmi, ale využíva aj tzv. mäkké techniky (páky, hody, vyslobodzovanie sa z úchopov a pod.) a obranu proti nožu a strelnej zbrani. Zo začiatku tento bojový systém používali len vojenské a policajné zložky, no po nejakom čase sa to rozšírilo aj pre civilistov. Imiho žiaci sa zaslúžili o to, aby sa toto bojové umenie rozšírilo do celého sveta.
Ja som sa tomuto bojovému systému venoval niečo vyše 3 rokov v pražskej Krav Maga Academy, a keby som nemusel odísť z Prahy, venoval by som sa tomu možno aj doteraz. Tréningy boli dosť vyčerpávajúce a náročné na kondíciu, ale to mi skôr vyhovovalo. Po každom tréningu som sa síce cítil vyčerpaný, ale prudko mi vzrástlo sebavedomie. V Krav Mage totiž neučia len samotné techniky, ale aj psychológiu boja. Inštruktori nám stále vtĺkali do hlavy, že v prvom rade je vždy snaha vyhnúť sa boju. Pokiaľ vznikne nejaký konflikt, je potrebné skúsiť ho vyriešiť po dobrom, ukľudníť protivníka, dohodnúť sa s ním. Pokiaľ to nie je možné a máte možnosť ujsť, využite ju. Veď už starí Číňania hovorili, že "Vyhnúť sa boju nie je zbabelosť, ale múdrosť". Až keď nemáte inú možnosť, že ste napríklad priamo napadnutí, tak použite techniky z Krav Magy. Na ulici neplatia žiadne pravidlá, žiadne obmedzenia. Je dovolené všetko - úder lakťom, alebo aj kop do rozkroku. Keď už musíš bojovať, tak vyhraj. Väčšinou však stačí jedna, dve techniky a potom je najlepšie čím skôr újsť, aby sa neobjavili napríklad kamaráti protivníka a podobne.
Ovládať techniky však nestačí. Dôležité je vedieť ich použiť v reálnej situácii. Preto sú súčasťou tréningu aj semináre, v ktorých sa nasimuluje reálna situácia. Bojovať v priestornej telocvični nie je to isté, ako bojovať napr. v bare (nedostatok priestoru) alebo v idúcom autobuse (nedostatok priestoru + možná strata rovnováhy). Veľmi zaujímavý je napríklad aj boj vo vode, alebo v noci pri obmedzenej viditeľnosti. Súčasťou tréningu je aj boj proti viacerým protivníkom naraz. Keď si všetky tieto situácie vyskúšate na takýchto seminároch, už to pre vás nebude nič nové, váš mozog už bude takéto situácie poznať a telo zareaguje tak, ako je naučené.